Aktuálna škola

Kurz bude prebiehať v lokalite Košariská pri Lozorne (15-18.6.2017), kde je ubytovanie a strava zabezpečená v Chate Cementárka (stránka TU). Začína sa registráciou vo štvrtok ráno (8:00) , kedy účastníci dostanú podrobný program a inštrukcie. Je možné prísť aj v stredu večer – treba si však doobjednať a zaplatiť nocľah za túto noc. Odborný program bude rozdelený do 4 dní.

 


Zobraziť Chata Cementárka na väčšej mape

Informácie o jaskyniach, kde bude prebiehať výcvik:

Jaskyňa Stará garda

Historické údaje o objekte:

Začiatkom r. 1958 skupina profesionálnych jaskyniarov (n. p. Turista), pod vedením J. Majku začali hĺbiť sondu ne mieste, kde predtým zistili otvor, z ktorého vystupovala para. Do jaskynných priestorov (Vstupná sieň) vstúpili ľudia prvýkrát 1. 2. 1958. V nasledujúcom období jaskyniari postupne prenikali ďalej a hlbšie do útrob jaskyne (do hĺbky viac ako 50 m). Práce prerušil príval vody pri rýchlom topení snehu (12. 4. 1958), ktorý spôsobil mohutný zával v hĺbke 20 m. Práce boli zastavené a odvtedy jaskyňa pustla, v priebehu rokov sa zavalil aj drevený vstup.

Oživenie záujmu o jaskyňu nastalo v r. 1969 v súvislosti so založením Slovenskej Speleologickej Spločnosti (oblastná skupina č. 20). Sondovacie práce (bezvýsledné) sa však robili až začiatkom 80 tych rokov 20 stor. Seriózny prieskum (OS Bratislava) jaskyne sa tak po dlhej dobe začal až v máji 1990 (znovuobjavenie priestorov opisovaných Majkom) a pokračuje až dodnes (objavy nových priestorov).

Opis jaskyne:

Jaskyňa je lokalizovaná v piesčitých vápencoch formácie Korenec (borinská sukcesia, tatrikum resp. infratatrikum) spodnojurského (sinemúr-pliensbach) veku.

Vchod do jaskyne je zabezpečený betónovými skružami a kovovými dverami. Jaskyňa je dlhá 399 m a dosahuje hĺbku 96 m. Pre jaskyňu je charakteristické striedanie sa užších chodieb s väčšími dómami. Na stenách sú vyvinuté ostré korózne tvary. Sintrová výzdoba bola zistená len na niektorých miestach (Veľký dóm, zákutia niektorých chodieb). Ide o jednu z najvýznamnejších jaskýň Borinského krasu. Verejnosti jaskyňa nie je prístupná.

Jaskyňa Stará Garda

Rez jaskyňou Stará garda (Magdolen, 2004).

Jaskyňa Stará Garga

Pôdorys jaskyne Stará garda (Magdolen, 2004).

Literatúra:

Magdolen, P., 2004: O Starej garde. Spravodaj SSS, 35., 1., 77-82.

Veľké Prepadlé (J-1)

Historické údaje o objekte:

Jaskyňa má prirodzený vstup, no napriek tomu sa v literatúre objavuje až v práci Špaleka (1939), ktorý ju koncom 30 tych rokov preskúmal. Riadny speleologický prieskum tu začal prof. Silnický v júni 1946. Prvé zameranie jaskyne sa uskutočnilo v r. 1969. Koncom 70 tych rokov sa vchod do jaskyne zavalil a bol vyčistený až v r. 1982. Prieskumné práce začali v r. 1984, a dosiahli sa aj objavy nových priestorov. Odvtedy až do r. 2004 prebiehali nepravidelne na lokalite prieskumné a meračské práce, pričom vstup do jaskyne bol zabezpečený v r. 2003, jaskyňa bola vystrojená v r. 2006.

Opis jaskyne:

Jaskyňa je lokalizovaná v piesčitých vápencoch formácie Korenec (borinská sukcesia, tatrikum resp. infratatrikum) spodnojurského (sinemúr-pliensbach) veku.

Predstavuje najväčšiu z jaskýň v borinskom krase. Jaskyňa má dĺžku 1241 m a hĺbku 70 m (obr. 27). Ide o ponornú fluviokrasovú jaskyňu s aktívnym vodným tokom, čomu zodpovedá aj charakter jej priestorov (priepasťovitý charakter, pomerne úzke priestory s ostrým reliéfom, bez výzdoby). Vchod do jaskyne je zabezpečený kovovými dvermi. Verejnosti jaskyňa nie je prístupná.

Jaskyňa Veľké Prepadlé

Mapa jaskýň Veľké prepadlé J-1 a Veľké Prepadlé P-2 (Magdolen, 2005).

Literatúra:

  • Čarný, P., 2004: Budovanie vstupu do jaskyne J-1 vo Veľkom Prepadlom. Spravodaj SSS, 35., 1., 103-104.
  • Magdolen, P., 2005: Objavy vo Veľkom Prepadlom. Spravodaj SSS, 36., 2., 31-36.
  • Magdolen, P., 2006: Vystrojenie jaskyne Veľké Prepadlé. Spravodaj SSS, 37., 4., 40-41.
  • Silnický, K., 1949: Zpráva o výskume Pajštúnskeho krasu. Krásy Slovenska, 26., 9-10, 222.
  • Špalek, V., 1939: Pajštúnsky kras, Příroda 32, Brno.

Jaskyňa Sedmička

Svojou dĺžkou 750 m predstavuje tretiu najväčšiu jaskyňu v Borinskom krase. Jaskyňa bola objavená pracovníkmi národného podniku Turista pod vedením Jána Majku v roku 1959. Títo profesionálni jaskyniari vtedy pracovali na desiatich pracoviskách, ktoré boli očíslované a tak vznikol názov jaskyne. Objav jaskyne Sedmička nastal po rozšírení pukliny vzniknutej pri stavbe cesty a v tom čase mala 300 m chodieb. Ďalšie objavy pribudli v rokoch 1987, 1991 a naposledy v r. 2003. Jaskyňa sa vyznačuje dómovými priestormi, z ktorých vybiehajú puklinové chodby. Hneď za vchodom je Vstupný dóm, odkiaľ sa cez závalové pásmo prejde do Skalného dómu a prelezením stupňa sa vylezie do Veľkého dómu, čo je jeden z najväčší ch podzemných priestorov Borinského krasu. V hornej časti Veľkého dómu sa prechádza do členitých nových častí s neporušenou výzdobou. Steny sú tu pokryté sintrovými nátekmi, zo stropu čnejú stalaktity a v puklinových priestoroch je hojnosť stalagmitov. Asi najviac vyzdobený priestor je vysoká chodba u Tiffanyho. Tieto horné partie sú ukončené Výstavnou sieňou a v nej je mohutný komín smerujúci na povrch. Inú časť jaskyne predstavuje Bahenná chodba, ktorá klesá zo Skalného dómu relatívne strmo až do hĺbky -40 m. Na jej dne je občasné riečisko, ktorým sa treba plaziť, ak sa chceme dostať na najnižšie miesto jaskyne. Nízke chodby s riečnym štrkom a pieskom ústia do Dómu emigrantov, kde sa v posledných rokoch pracovalo v nádeji, že sa týmto smerom dostaneme do neďalekej Silnického jaskyne. V jaskyni Sedmička je celoročne stála teplota +8°C. Netopiere sa tu vyskytujú len ojedinele.

 

Aktuálna škola

Kontakt

info@speleoskola.sk
A. Lačný - Speleoklub Trnava
P. Magdolen - Speleo Bratislava

malekarpaty.com        RSS  FB 

Copyright (c) 2017 Speleo Bratislava, Speleoklub Trnava | webdesign: bohacek.sk

TOPlist